Bohatstvo ukryté v odpadoch

Informácie

Miesto konania: Cinemax, kinosála G -79

Obsah prednášky
Pri slove odpad si asi každý z nás predstaví nepotrebnú vec, ktorú treba odhodiť a viac jej nevenovať pozornosť. Alebo vec, ktorá je špinavá a zapácha, hlavne v lete...
Ale je to naozaj tak? A vieme vôbec, čo všetko je odpad, kde sa všade nachádza a z čoho je zložený? A ako si ho zadefinovala spoločnosť a naše zákony? Odpad je záležitosť, ktorá je prirodzená prírode a človeku. Tvoriť odpad je také prirodzené, ako dýchať. Ale čo je to odpad, aký bol na začiatku rozvoja spoločnosti a aký je dnes? Ako sa zmenil? Aké sú jeho podoby a druhy? A čo jeho množstvo? Biologické odpady sú našou neoddeliteľnou súčasťou a ak sa dostanú opäť do prírody, poväčšine sa rozložia a tým sa vrátia do kolobehu a neškodia nám. Ale čo taký použitý skrutkovač, plechovka, kartón od mlieka, mobilný telefón, počítač, batéria, hybridná Toyota Prius? Ak výrobok stratí pre nás cenu, pokazí sa, stane sa odpadom, vecou, ktorú nikto nepotrebuje....ale je to pravda? Keď tvoríme odpady, tvoríme vlastne opäť surovinu, ktorú  NIEKTO opäť pretvorí (alebo by mal) na hodnotu nového výrobku. Vývoj spoločnosti a technológií je však dnes tak rýchly, že nové komplikovanejšie produkty pribúdajú rýchlejšie, ako stíhame spracovávať odpady, ktoré z nich produkujeme. Tieto sa potom hromadia na skládkach, v skladoch, v spaľovniach alebo dokonca v našich skriniach. Najdôležitejšie ale je, že my často dokonca ani nevieme, čo ukrývajú všetky tieto výrobky, ktoré s takou ľahkosťou používame – napríklad mobily, počítače, automobily.
Všetky tieto úžasné vecičky však boli vyrobené prevažne z kovov, plastov a keramiky. Tieto materiály sa museli najprv draho vyťažiť a spracovať, potom vytvarovať, poskladať a až potom sa dostali k vám domov. Prírodné bohatstvo je však obmedzené a je tomu tak najmä v  prípade kovov. Pre naše vyspelé technológie potrebujeme najmä kovy, bez nich by nebolo možné vyrobiť počítač, batériu, smartphone, tablet, a pod. Sú to kovy ako zlato, striebro, paládium, indium, neodým, horčík a niekoľko desiatok ďalších kovov, ktoré sa stávajú kritické. Svetové zásoby na otvorených náleziskách niektorých kovov sú však extrémne nízke, často len okolo 20 rokov. Dôvodom, pre ktorý sa uvedené kovy stávajú kritickými, je ich nevyhnutné zastúpenie v high-tech výrobkoch, bez ktorých Európska únia nemôže existovať. V súčasnosti kontroluje 98 % kritických materiálov päť krajín sveta: Čína, India, Brazília, Rusko a Kongo. Keďže ani jedna z týchto krajín nie je krajinou EÚ, je základnou strategickou snahou EÚ získavať tieto materiály vlastným úsilím. Jedinou schodnou cestou je recyklácia, ako to uvádza tretí pilier strategickej iniciatívy. Je preto dôležité si uvedomiť, že bohatstvo je ukryté v našich domovoch, v našich obľúbených veciach, ktoré denne používame. Napríklad v tablete sa nachádza 40 až 800 krát viac zlata a ostatných ušľachtilých kovov ako v dolovanej rude. Organizácia EPA  v USA potvrdila, že Američania vyhadzujú ročne 60 miliónov dolárov v zlate a striebre. Aké presne bohatstvo máš TY vo svojich rukách, to si skúsime vypočítať spolu na prednáške. Je dôležité, aby sme pochopili, že si tie kovy (suroviny) a celý výrobok od prírody len na istý čas požičiavame.